Pokus o recenziu : Mariotovi dediči Blúdenie

Mija a Miseag boli unesený zo súdu na ktorom im mali udeliť trest za vniknutie do Komory ľubietovského čarodejníckeho klanu (tá istá Komora patrí aj Hornej Vsi, ale o tom vedia dokopy asi len štyria žijúci ľudia takže to zostalo utajované) Mariotovými služobníkmi, nazvaných Zradcovia. Problémy začali, keď Zradcom ušli a ocitli sa v neznámom lese, netušiac kde sú. Vedeli, že ak by sa vrátili do Ľubietovej, odsúdia ich a navyše po nich naďalej pôjdu Zradcovia.

V lesoch musia čeliť vodným ľudom, kerbesom ,Orlajom ale aj hrozbe v podobe Mariotových ľudí. Miseag má vďaka znameniu Nositeľa Knihy odpovedí vyostrené zmysly a vie, že ich niekto sleduje. Po boji s Orlajmi, rojmi kerbesov a vodných ľudí v potoku, sa im ukážu Maettregovia. Ľudia, ktorý  sa odmietli otvorene pridať a bojovať po boku Spoločenstva alebo Mariota. Maettregovia  žijú v lese, kde pristáli Mariotovi dediči. Maettregovia dedičom ponôknu pomoc a zavedú ich do legendárnej Maettregie, o ktorej nikto okrem Maettregov nevie, kde sa nachádza. Miseagovi oznamujú Maettregovia, že jeho mama tiež patrila k ich spoločenstu. Volala sa Galea. V Maettregii ich radi privítajú a ubytujú v starešinovom dome. Maettregia je mesto v lese, v ktorom sú domy postavené z a v kmeňoch stromov, len najvýznamnejšie budovy sú z kameňa.

V Maettregii Miseagovi starešina Naglius ukazuje život a zvyky Maettregčanov, zatiaľ čo sa Mija tajne potuluje po Maettregii a dostáva sa k vodopádom kam ju zaviedol muž nazývaný Starec. Pomáha jej ovládať magioly a trénuje ju.

Lenže ani Maettregovia nie sú také mierumilovné a boja odmietavé bytosti ako sa tvária. Holecyová to všetko začala zamotávať, keď Mijine zlé predtuchy neprestávajú ani pri láskavých a veselých Maettregčanoch.

Starešinova dcéra Natriga a jej "druhé ja Adriga", ktorá vie uspať pohľadom sa s Mijou snaží spriateliť. Raz v noci im ukáže miesto, kde sa ona, jej brat a niekoľko ďaľších mladých Maettregov učí bojovať. Od nich chcú pomoc, načo súhlasia. Po nociach ich učia bojovať kanami.

Mija aj Miseag by už radi odišli ale jediný kto ich môže vyprevadiť a požičať im vuznošky, je starešinov syn, Norglius, ale ten je ešte vždy na obchodnej výprave v Polise, kde Maettregovia predávajú luderforu za iné veci a jedlo, ktoré potrebujú oni. Luderfora je v  Polise vzácny a drahý nápoj, ale v Maettregii, kde ju vyrábajú, sa pije bežne každý deň. V Maettregii sa dediči stále menej a menej hádajú, na konci knihy sa dá dokonca povedať že sa majú radi. Miseag nad Mijou začína uvažovať čoraz častejšie inak ako nad hlúpym slabým otravným dievčaťom ktoré treba strápňovať pri každej príležitosti.

Mija sa po jednej z mnoha osláv podarí vyvolať minulosť pomocou jej magiol. Obraz minulosti ju zavedie k zamknutým neviditeľním dverám za ktorými je uveznená údajne mŕtva Miseagova mama Galea. Mija k nej privedie Miseaga a ona im vyrozpráva celý príbeh. Miseag sa dozvedá že Maettregovia idú po Knihe odpovedí a vedia, že je jej Nositeľom. Najväčším sklamaním je, že mu Naglius ponúkol starešinstvo v Maettregii len kôli Knihe.

Dovtedy do mesta vtrhnú Zradcovia, ktorých išiel zavolať Narglius a Miseag, Mija a Galea sa im musia postaviť. V Maettregii nastáva zmätok. Miseag s Mijou a Galeou musia ijsť. Počas boja sa celá Maettregia zničí pod plameňmi kameňov Kreaxa Pana, zakladateľa Maettregie, ktorý bol tiež zakladateľom a starešinom  Ľubietovej,ktoré založil Miseag a Galea. A to bol ďaľší šok. Maettregovia zle pochopili Kreax Panove slová a sú presvedčený že Knihu musia stoj čo stoj zničiť.  S Natriginou pomocou sa  im podarí ujsť a dostanú sa preč zo zničeného mesta. Lenže Zradcovia ich prenasledujú. Galea je rozhodnutá obetovať sa pre svojho syna a Zradcov zastaví aspoň na chvíľu kým sa Miji a Miseagovi podarí ujsť, aj keď to znamená jej smrť. Galea umiera a Miseag s Mijou sa pred dažďom ukryjú do nízkej ale dlhej jaskyne kde si vyliečia rany a zohrejú sa.

 Mariotovi dediči sa rozhodnú ísť ďalej, do Polisu, lenže keď sa napijú z  blízkeho potoka, zaspia.

Zobudia sa v mäkkých posteliach. Miseag sa stretáva s Dankou, Petem a Bartom od ktorých sa dozvedá že nevedia čo je s Mijou ale že sú v Magrade, Mariotovej pevnosti. Aspoň každý z Polisu a jeho okolia si myslí že Magrad je pevnosť. Lenže sa mýlia. Magrad je jedno veľké mesto kde si kľudne žije každý ktorý sa rozhodne pridať k Mariotovi, či je to malé dieťa alebo čarodejnícky odpadlík.

Mija zatiaľ stihne omráčiť niekoľko vojakov a svojich strážcov na chodbe, lenže potom ju jeden z nich zavedie na cvičisko, kde sa zjaví samotný Marioto, jej otec. Zavedie ju aj Peteho, Miseaga a dvojičky na terasu kde sa dozvedajú jeho plány. Mija sa konečne dozvie, prečo ju tak veľmi potrebuje, a tým dôvodom je že chce aby ho spravila nesmrteľným, ináč ich uväzní. Pretože Hlava Spoločenstva klamala okrem iného (a toho iného bolo poriadne veľa) aj o Mariotovej nesmrteľnosti. Mija je prinútená k tomuto skutku. Keď sa Marioto stane nesmrteľným alebo neporaziteľným, ako chcete, môžu odísť - ak chcú. Marioto im dal ponuku aby sa knemu pridali a zabezpečil by im všetko čo potrebujú. Odmietli.  Rozhodnú sa odísť do Polisu, kam ich odprevadia Zradcovia na vuznoškách.

Kniha sa mi zdala o niečo lepšia ako prvý diel. Autorkin štýl písania sa vyditeľne zlepšil, dala viac priestoru akcii ako v prvej knihe, kde sa zameriavala skôr na postavy, ich pocity a minulosť, vysvetľovanie prečo a ako sa čo stalo.

Síce to nezvyknem robiť, ale teraz by som bola zada keby ste napísali komentár ako sa vám môj pokus o recenziu páčil. :)